Klenotnice bratislavské katedrály
Korunovace Marie Terezie roku 1741 - to je jen jeden z mnoha historických okamžiků, které zažila bratislavská katedrála svatého Martina. Dnes je národní kulturní památkou. Před pár lety prošela rozsáhlou obnovou spojenou s archeologickým výzkumem. Kromě bohoslužeb nabízí poutníkům i turistům i vzácnou klenotnici. Unikáty starobylé bratislavské katedrály nám představí správce klenotnice Roman Bajzík.
Medzi najvzácnejšie predmety klenotnice patrí 109 centimetrov vysoká gotická monštrancia a rad bohoslužobných predmetov, vrátane kalichov či biskupských beriel. Pri prehliadke dobových relikviárov pripomínajúcich monštrancie sa nejednému návštevníkovi zatají dych.
Roman Bajzík: „V týchto relikviároch sa nachádza naozaj nespočetné množstvo rôznych úlomkov, či už kostí svätých, alebo je to tkanina, látka, takou zaujímavosťou je kúsoček košele svätého Jozefa. Máme niekoľko úlomkov zo svätého kríža. Jeden takýto úlomok je zasadený do relikviáru, okolo kríža je dvanásť apoštolov, neviem, či ešte niekde na Slovensku sa nachádza takýto relikviár, kde by boli údajné – podľa tradície – úlomky z tiel týchto apoštolov.“
Dobové relikviáre si vyžadujú aj špeciálnu starostlivosť.
„Je tam vlastne zabránený vstup akéhokoľvek prachu, je tam zabránený vstup vlhkosti, čiže musíme dbať aj nato, aby určité klimatické podmienky boli dodržané. Tá kovová schránka sa môže normálne čistiť zlatníckymi prostriedkami.“
Unikátne relikviáre majú za sebou aj pohnuté časy. Apropo, viete, prečo boli vlastne dlhé roky skryté pred zrakmi verejnosti?
„V čase regotizácie všetky tieto nádherné barokové relikviáre boli z kostola a z oltárov odstránené, oltáre boli omnoho zjednodušené, a tým pádom sa relikviáre hoci vzácne dostali povedzme na perifériu, čiže na poval.“
Okrem vzácnej klenotnice má bratislavská katedrála aj vyše 1400 rokov neporušené telo alexandrijského patriarchu - svätého Jána Almužníka. Je uctievané v sklenenej rakve v osobitnej kaplnke za kovovými mrežami.
„My by sme ho v súčasnosti vedeli porovnať možno so svätým Mikulášom, rozdával, čo mohol. V posledných rokoch – priamo na sviatok sv. Jána Almužníka – 23. januára – býva tu pobožnosť, kde je vlastne celodenná poklona jeho ostatkom. A je obrovský zázrak, že za takmer 1400 rokov sa s tým telom nič nestalo. Pretože to telo v podstate precestovalo z Ostrova Cyprus cez celú Európu až sem k nám. Sem sa dostalo po bitke pri Moháči. Dovtedy bolo v Budíne. Do Budína sa dostalo ako dar tureckého sultána.“
O relikvie sv. Jána Almužníka je veľký záujem z rôznych krajín.
„Boli tendencie vrátiť ich späť do Maďarska, bola tu tá požiadavka. Ľavé predkolenie išlo na Cyprus. Jedno rebro v roku 2005 si zobrali pravoslávni mnísi do kláštora až na Sibír. Keď títo mnísi prišli sem do Bratislavy, prišli sa mu pokloniť, sám som sa nestihol čudovať, akú obrovskú úctu majú voči tomuto svätcovi. Kolenačky bozkávali zem okolo rakvy, teda ostatkov tohto svätca.“
Doplním, že Bratislavská katedrála má aj historickú kryptu a tiež nový organ, ktorý patrí medzi najväčšie v strednej Európe.
