Kresťanské témy v dnešných divadlách a ich šance na úspech
Majú dnes kresťanské prvky a témy na divadelných doskách šance uspieť u publika? Slovenský herec a režisér Peter Weinciller sa o to invenčne pokúsil napríklad aj projektom Michelangelo, ktorý pripravil autorsky i režisérsky. Na súčasnom tvorivom pobyte v Taliansku získava cenné postrehy a skúsenosti pre ďalší umelecký rozvoj. A všíma si aj smerovanie divadelnej kultúry.
Peter Weinciller pracuje s deťmi, študentmi i profesionálnymi hercami. Na margo prezentácie kresťanských tém, ktoré sa cez viaceré projekty snaží vnášať medzi divákov, zauvažoval:
„Presadiť tieto témy do divadla nie je veľmi ľahké, tak, aby to bolo stráviteľné. Ale myslím si, že keď sa hovorí o hodnotách a témach, ktoré sa priamo dotýkajú človeka, tak tie šance majú, pretože vždy divadlo bolo predovšetkým o človeku, o jeho pocitoch, smerovaniach, a potom, čo ho presahuje. Ale otázka je, ako ich tam implantovať, presadiť.“
Slovenský režisér priniesol nedávno na divadelné scény projekt Michelangelo. Vo freske o ceste známeho maliara, sochára a básnika dal šancu najmä mladým hercom. Hru autorsky napísal na motívy románu Irwinga Stonea Agónia a extáza.
„Sme sa snažili hovoriť jednak o ňom a čo tie diela, ktoré vytvoril, reprezentujú. Vsadili sme príbeh do akejsi maliarskej dielne, kde partia chalanov hrá vlastne príbeh o Michelangelovi. Je to akoby taký model aj pre umelcov dnešných čias, že čo všetko ten tvorca zažíva: že sa stretáva samozrejme niekedy aj s neúspechom, že sa naopak, stretáva aj s veľkým uznaním, samozrejme aj so závisťou a musí sa s tým všetkým vysporadúvať.“
Hosť pri mikrofóne si pri písaní diela bol po inšpirácie priamo v Taliansku.
„Určite bolo dobré to, že som mal možnosť navštíviť všetky tie miesta, respektíve vidieť naživo mnohé z tých diel, o ktorých v hre hovoríme. Ja som potom aj chcel, aby sme aj s hercami išli na takýto zájazd, aby aj oni mali naozaj tú skúsenosť osobnú.“
Pred rokom sa rozhodol odísť do Talianska na dlhší tvorivý pobyt. Tu sú jeho zaujímavé postrehy:
„Mám pocit, ako keby trošičku tí Taliani tým, že to všetko mali a zdedili to bohatstvo, tak ako keby v súčasnosti už trošku zaspali. Ako keby sa tá kultúra nejakým spôsobom už ďalej neposúvala. Ja to tak markantne najviac vidím v tom divadelnom svete. Chodím na divadelné predstavenia. Bohužiaľ, no bol som veľmi sklamaný. Hlavne v Ríme. Ale práve keď to tak človek vidí, som si uvedomil, že my na Slovensku – v širšom rozmere v tej strednej Európe máme hodnoty, ktoré možnože už niektoré tieto krajiny stratili. Tie materiálne hodnoty sú na lepšej úrovni, ale ako keby stratili potom zmysel o niečo sa pokúšať, že o niečo zápasíme. To si myslím, že u nás stále ešte je.“
Na Slovensku sa už 21 rokov každé leto konáva Gorazdov Močenok – festival kresťanského divadla. Peter Weinciiler v ňom tento rok sedel ako predseda poroty.
„Mali sme veľa predstavení, ktoré sa venovalo životom veľkých osobností, svätcov. Ako keby si tí mladí ľudia uvedomovali, že sú tu nejaké vzory, ktoré je hodno nasledovať. A to si myslím, že je dnes potrebné: dostať do divadla naozaj hĺbku. Mnohí sú už unavení z toho sveta, takého presexualizovaného, prepiateho, ide do divadla preto, aby tam zažil niečo pekné.“
V ďalších umeleckých počinoch zaostrených na hodnoty bude hosť pri mikrofóne so spolupracovníkmi pokračovať aj na pôde divadielka Teatro colorato.
Kresťanské témy v dnešných divadlách a ich šance na úspech
