Pápež Ján Pavol II. očami Slovákov

27. duben 2014
Podcasty, rozhovory, příběhy Další podcasty, rozhovory a příběhy Portrét papeže Jana Pavla II. vyvěšený na stěně baziliky svatého Petra během svatořečení papeže Jana Pavla II. a Jana XXIII. papežem Františkem na Svatopetrském náměstí v Římě v neděli 27. dubna 2014.
0:00
/
0:00

Pápež Ján XXIII. na Slovensku nikdy nebol, zato Ján Pavol II. ho navštívil trikrát: v roku 1990, 1995 a v roku 2003. Zavítal na všetky dôležité katolícke miesta krajiny. V Bratislave vyhlásil za blahoslavených mučeníkov obdobia komunizmu – gréckokatolíckeho biskupa Vasiľa Hopku a rehoľnú sestru Zdenku Schelingovú. Troch košických kňazov – mučeníkov zo začiatku 17. storočia – Štefana Pongráca, Melichara Grodeckého a Marka Križina svätorečil v Košiciach. Okrem toho sa netajil tým, že pod Tatrami pobudol krátky čas ešte vo svojej mladosti. V obľube a úcte ho na Slovensku, zdá sa, dlhé roky nik neprekoná. A čo u slovenských veriacich najviac rezonuje z jeho návštev?

Slováci prvýkrát privítali Jána Pavla II. na letisku vo Vajnoroch pri Bratislave. Pani Mária Horváthová s manželom boli pri tom:

„Spomínam si, že to bol taký sychravý deň. Tá jeho návšteva – to ako keby slnko prišlo. Pre mňa to bol obrovský zázrak, že som sa toho dožila, lebo keď sme sa s pápežom Jánom Pavlom II. stretli v Ríme, tak sme mu hovorili s manželom, že sa modlíme za to, aby prišiel na Slovensko. A on nám vtedy taký veľmi smutný odpovedal, že ‚Ja sa tiež modlím.‘ To bolo také nádherné, že sa to vlastne aj uskutočnilo. Pre mňa osobne sú veľkým povzbudením tie jeho slová: ‚Nebojte sa!‘ Aj pre dnešnú dobu sú stále aktuálne.“

Fotograf Jozef Sedlák sa k pápežovi dostal aj bez novinárskeho preukazu. Spomína nato:

„To, čo sa mi vrylo do pamäti, je spontánnosť, taká radosť a otvorenosť – aj kléru, aj štátnych zástupcov, aj bežných ľudí. Takže ja som sa naozaj dostal do prvej zóny bez preukazu. Tá návšteva Svätého Otca, ktorá nás veľmi povzbudila, musí mať tú spätnú väzbu aj v nás, aby sme sa aj my snažili žiť spravodlivo, poctivo. V tom aj tá fotografia k tomu dáva duchovný imperatív – vidieť toho svojho blížneho, aby sme nestratili to prepojenie človeka ku človeku.“

Na najpočetnejšom bratislavskom sídlisku Petržalka, kde Ján Pavol II. slúžil bohoslužbu počas svojej tretej návštevy, dnes stojí jeho bronzová žehnajúca socha a námestie nesie jeho meno. Na mieste tribúny stojí drevený kríž ako pamiatka na udalosť. Lucia Hodálová bola v tom čase vysokoškoláčkou, hovorí o tom:

„Bola tam úžasná atmosféra, Svätý Otec bol takým svedkom trpiaceho človeka s Kristom, už tak viac v ňom bolo vidno to jeho pretváranie sa na to, čo hovorí apoštol Pavol: ‚Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.‘ Je pre mňa úžasným vzorom. Vedel spolupracovať s mladými.“

Stavebný inžinier Ernest Géze vníma prvého slovanského pápeža takto:

„Hľadač pravdy a išiel aj proti zaužívaným pravidlám. Už ako mladý kňaz hovoril mladým o sexualite pravdu, študoval to do hĺbky. Tá prvá (jeho) návšteva mi tak najviac utkvela (v pamäti). Myslím, že bol nejaký problém so slovenskými menšinami ešte v časoch, keď on bol v Poľsku. Mám pocit, že on to chcel Slovensku vynahradiť. Bol to prvý taký ľudský pápež, hoci ja považujem za väčšieho pápeža Jána XXIII., lebo on zvolal Druhý vatikánsky koncil. To bola skutočne revolúcia.“

Portrét papeže Jana XXIII. vyvěšený na stěně baziliky svatého Petra během svatořečení papeže Jana Pavla II. a Jana XXIII. papežem Františkem na Svatopetrském náměstí v Římě v neděli 27. dubna 2014.

A na záver ešte jeden zaujímavý postreh:

„Stále máme len samých dobrých pápežov – celé dvadsiate storočie. A oni sa stále ‚vylepšujú‘. Ten, kto príde po Františkovi, tak to už musí byť ‚superstar.‘ Stále sa to zlepšuje, čo sa týka kvality pápežov (úsmev).“

0:00
/
0:00
autor: Andrea Eliášová
Spustit audio

Více z pořadu