Katolícka charita na Slovensku sa ujala dospelých schizofrenikov
To, že Samáriu – zariadenie, ktoré už 15 rokov slúži ako denné centrum pre dospelých ľudí so schizofréniou, nájdete v rodinnom domčeku v tichej bratislavskej štvrti, je zámer jej zriaďovateľa. Bratislavská arcidiecézna charita tu cez rodinnú atmosféru vytvára pre klientov rôzne druhy terapií a poradenstva. Nimi odbremeňuje aj ich rodiny.
Klienti rôznych osudov s jednou z najťažších psychiatrických diagnóz tu trávia čas denne – od deviatej do pätnástej hodiny pod kuratelou dvoch psychologičiek a sociálnej pracovníčky. Ako v praxi vyzerá spojenie pomoci cirkevnej organizácie a rodín hendikepovaných?
Keď otvoríte dvere na Samárii, nájdete vľúdne prostredie: kuchynku, ateliér, kde klienti vyrábajú výrobky z keramiky či papiera, klavír, aj miestnosť, kde majú denný program. To, čo na pohľad nevidno, je ukryté hlboko v ich vnútri. Hovorí o tom vedúca zariadenia – psychologička Lívia Johanová:
„Naši klienti majú 120-130 IQ. Ale zároveň si plne uvedomujú ten stav, v ktorom sú, že si (napr.) nevedia spomenúť, čo včera večerali, nevedia rozlíšiť, či halucinácie, ktoré vidia, sú reálne alebo nie. V niektorých ich prácach naozaj vidno, akí sú veľmi šikovní. Čiže o to je to ťažšie: že majú intelekt zachovaný, ale porušené kognitívne schopnosti – pamäť a pozornosť, vnímanie. Viem, že aj v spoločnosti pretrváva strašne veľa predsudkov, je to možno spôsobené aj tými hollywodskými filmami, že ľudia si predstavia Dr. Jekylla a Mr. Hyde – rozdvojená osobnosť, ale nie je to tak. Znamená to, že človek je vnútorne taký krehký, že nedokáže pracovať ani s veľmi malým stresom. Nedokáže zvládať nároky práce, školy, bežných medziľudských vzťahov.“
Za denný pobyt klient hradí tri eurá desať centov, pričom je v tom zahrnutá už aj strava. 33 ročná (klientka) Katka takto vníma toto denné centrum:
„Je tu veľmi dobrá atmosféra, jednoducho. Oplatí sa sem chodiť.“
A čo ju tu najviac baví?
„Najradšej kreatívne techniky, servítkovanie, niekedy maľovanie na sklo.“
Ďalšiemu z oslovených klientov sa na mikrofón zhovárať nechcelo. Dozvedeli sme sa, že tomuto kedysi úspešnému zamestnancovi ekonomickej firmy pomohlo zariadenie skoncovať s myšlienkami o nezmyselnosti života. Opäť hovorí Lívia Johanová:
„Máme zavedený duchovný program. Nie všetci naši klienti sú veriaci. Čiže zúčastňujú sa ho len tí, ktorí chcú. Terapeuti, ktorí ich vedieme sme veriaci a vnímame, že Ježiš je tým, ktorý nám pomáha v živote. Takže s ním sa kráča aj tými našimi krížmi v živote ľahšie. Týmto sa snažíme povzbudzovať aj tých našich klientov. Oni sú potom takí otvorenejší, majú lepšie vzťahy.“
Personál zariadenia je v kontakte aj s rodinami klientov.
„Máme kapacitu 15 klientov, v súčasnosti máme 13 (klientov), čo nám umožňuje taký veľmi individuálny prístup.“
Samária prešla vývojom, o ktorom sme sa dozvedeli:
„To ťažké pre nás bolo nájsť tú správnu cestu, ktorú sme hľadali aj s pomocou odborníkov, aby sme vedeli klientom sprostredkovať kvalitné služby, aby si vedeli dokončiť školy, nájsť si aspoň nejaké brigády a realizovať sa v živote. Robíme s nimi psychoedukácie, aby viac rozumeli svojej chorobe.“
Vedúca Samárie na záver ešte prezradila:
„Mňa ako človeka táto práca naučila obrovskej trpezlivosti. Naozaj, (už) malé úspechy našich klientov oslavujeme. Veľa klientov so schizofréniou končí doma, nedokážu mať režim. To, že naši klienti dokážu denne dochádzať do zariadenia a dokážu sa realizovať v nejakých drobnostiach – sú to pre nás obrovské zázraky.“
