Čarokrásne Zamagurie je hrdé na svoje goralské vianočné tradície
Nejen osobité nářečí charakterizuje region Zamagurie na Slovensko-polských hranicích. Paní Olga Slivková, bývalá učitelka a novinářka, tu zná skoro každý kámen a také bohaté duchovní tradice předávané z generace na generaci. S manželem Martinem, významným slovenským filmařem a etnografem, v kraji sbírali vánoční hry, které vydali i knižně. A tak v následujícím příspěvku otevíráme bránu do kraje Goralů.
Po čarokrásnom regióne nemôžeme mať lepšiu sprievodkyňu, ako je práve hosťka pri mikrofóne. S goralskými tradíciami je zrastená celý život. Na úvod prezradila, čím sú špecifické:
Oľga Slivková: „Je to naozaj národ pastierov, chodilo sa pásť a tam sa celé dni vyspevovalo. Takže tie hlasy goralov sú vytríbené horským charakterom dolín, hôr, tie koledy znejú úžasne temperamentne. Tí ľudia aj keď už prestali násilím gazdovať, lebo ich za komunizmu tvrdo potláčali, teraz, keď sa to všetko vrátilo, aj tak si uchovali veľmi blízky vzťah k ovečkám, kravám. Cítia sa naďalej zrastení s tým celým svetom betlehemských Vianoc – tam hrali prvú rolu pastieri. Cez Vianoce, keď tam ľudia začnú spievať, tak mi srdce stisne, keď spievajú naozaj za seba: Sem sme prišli zo salaša, nechali sme ovce naše, pre teba Kriste, Spasiteľu náš, aby si Ježiško požehnal nás. Sebavedomie goralské: pozri, kvôli tebe sme nechali naše ovečky, tak nás zato požehnaj.“
Oľga Slivková listuje v pamäti ako v dobovej kronike:
Oľga Slivková: „Pod vianočný štedrovečerný stôl sa dávala slama pod na znak toho, že sa Kristus na slame narodil, slamu potom po večeri odniesli do maštale zvieratám, aby mali aj oni to vianočné požehnanie. Vtedy sa viacej dbalo na symboly. Napríklad na Vianoce sa zastrčila zelená jedľová vetvička nad dom, aj na maštaľ.“
K Zamaguriu patria aj ľudové vianočné hry. Zachovali sa aj vďaka manželom Slivkovcom:
Oľga Slivková: „Vznikli z toho krásne filmy, krásne relácie. Väčšinou sme išli hlavne za staršími. Musím sa priznať, že ja som to vždy považovala za niečo druhoradé, že to sa opakuje tie Betlehemské hry, že to je vlastne v každej dedine rovnaké. Potom keď sme to všetko zaznamenali, sme zistili, že ani jedna sa nepodobá.“
To, čo ani dnes nesmie chýbať u goralov, je ich vinšovanie v rodinách v typickom nárečí:
Oľga Slivková (v dialekte goralskom). ...
No a aby ste aj rozumeli, čo si gorali vlastne vinšujú:
Oľga Slivková: „Vinšujem, vinšujem, na šťastie, na zdravie, na to Božie narodenie, aby sme sa dožili druhého takého Božieho narodenia, v menších hriechoch, vo väčších milostiach, žeby ste mali telíčky ako v lese jedličky, kravy rohaté, husi džubaté, kone s mocnými nohami, a voly s dlhými rohami. Pochválen buď Pán Ježiš Kristus!“
Čarokrásne Zamagurie je hrdé na svoje goralské vianočné tradície
